Aktuálně

14.10.2012: Vitariánský kalendář
11.08.2011: Bedničková služba
09.04.2011: Vitariánská, tedy tepelně nezpracovaná strava
23.04.2010: Sanatorium
27.02.2010: Odšťavňovače Champion Bio
11.08.2006: Lifefood.cz
byla spuštěna webová prezentace Lifefood.cz - stránky o živé stravě s novými produkty, informacemi, recepty a články
26.05.2006: CHT v Praze
Hledáte-li v Praze CHT centrum jedno z mála je na adrese: Lázně Cherubín, Školská 36, Praha 1 a tel. čísle:774669921. Paní Vendula už CHT nedělá.

Raw is fun!

RNDr. Johannes F. Coy, Maren Franzová: Aktívne proti rakovine: Nový pohľad na výživu (Ako zastaviť rakovinový gén)

Vydáno dne 11. 09. 2013 (8107 přečtení)

RNDr. Johannes F. Coy, Maren Franzová: Aktívne proti rakovine: Nový pohľad na výživu (Ako zastaviť rakovinový gén)

Prečítal som knihu, ktorú ste tu na fóre niektorí odporúčali. V češtine vyšla pod názvom Výživou proti rakovině (Jak zastavit rakovinový gen).

Zhrnul som ju. A veľmi voľne prerozprával vlastnými slovami (pokiaľ som priamo necitoval – vtedy som použil „úvodzovky“). Niekde tak aby to bolo prehľadnejšie a pochopiteľnejšie. A zväčša som sa takto zároveň vyhol používaniu slov z vojenského slovníka autora ako napr. „nepriateľ v tele“, „šelma v tele“, „boj“, „neľútostne“, „zneškodniť“, „oklamať“, „vyzbrojený“, „útok“, „stratégia“, „meč“, „ochranný štíť“, atď. Nepozdáva sa mi moc pozerať sa na nádor ako na niečo „cudzie“ (v zmysle to nie my, my sme inak úplne zdraví, to len ten cudzí nepriateľ v nás).

Je to aj s mojimi poznámkami, tie som sa snažil písať všetky kurzívou.

Autor Coy je biológ, objaviteľ spôsobu látkovej premeny / génu / enzýmu TKTL1.

Vznik rakoviny (číslujem ja, pre prehľadnosť):

  1. Ľudská bunka aj v dospelom organizme sa delí bežne. Napr. pečeňové bunky sa obnovia 17 krát ročne, biele krvinky majú životnosť niekoľko dní. Výnimkou sú nervové bunky, tie sa nedelia. Bunka má 3 miliardy „písmen“ (A, C, G, T) vo svojej DNA. Tá má formu dvojitej špirály.
  2. Mutácia = chyba pri kopírovaní DNA počas delenia bunky. Príčiny: žiadna, bežne sa vyskytujú aj v zdravom organizme. Ďalej vonkajšie vplyvy ako napr. žiarenie, niektoré vírusy a baktérie, cigaretový dym, chemické karcinogény,..
  3. Nevadí, ak sa mutácia vyskytne len v jednej špirále DNA, dôjde jednoducho k oprave podľa druhej špirály. Ak nie, tak potom:
  4. Keď mutácia postihne aj tie úseky génov, ktoré sú zodpovedné za delenie buniek, môže to spôsobiť následné delenie bunky na ďalšie a teda neskôr vznik a rast nádoru.
  5. To nevadí, také bunky sa prestanú deliť: Kontaktná inhibícia je mechanizmus, ktorým sa každá takáto bunka zastaví v delení a v raste okamžite, akonáhle sa dotkne susednej bunky.
  6. Ak ale mutácia postihne aj tie úseky génov, ktoré riadia aj tento kontrolný vypínač, ten nemôže fungovať a takéto bunky sa delia ďalej.
  7. Ani to nemusí vadiť, prestanú sa deliť: apoptóza je naprogramovaná smrť bunky, teda vlastne samoničiaci program pre tie bunky, ktoré sa vymykajú spod kontroly a stále sa množia.
  8. No keď mutácia postihne aj tie úseky génov, ktoré riadia apoptózu, takéto bunky sa stanú vlastne nesmrteľné. Bunky sa teda ďalej a nekontrolovateľne delia. Tkanivo bujnie a časom vzniká:
  9. Nezhubný nádor. Delí sa síce neobmedzene, ale nie je invazívny. Susedné zdravé bunky len vytíska nabok.
  10. Z neho môže vzniknúť zhubný, teda malígny nádor, čiže rakovina až vtedy, keď nádorové bunky získajú schopnosť aktívne rozrušovať zdravé okolité tkanivo a vrastať doň. Taký nádor je teda invazívny. Táto zmena sa často spája s tým, že nádorové bunky sa rozšíria do celého tela ďaleko od miesta vzniku, to je metastázovanie.
  11. Ani to však nemusí znamenať to najhoršie. Účinný imunitný systém (IS) denne nenormálne bunky dokonca vrátane rakovinových vyhľadáva a zneškodňuje.
  12. Keď sa ale niektorým rakovinovým bunkám podarí oklamať IS, nádor rastie ďalej.

Zvonku sa nedá len tak ľahko s určitosťou rozlíšiť či ide o nezhubný alebo zhubný nádor. Ani veľkosť nerozhoduje:

  • Existujú hoci aj 3-4kg nezhubné nádory.
  • Naproti tomu existujú niekedy len veľmi malé zhubné nádory.

Jedine presným preskúmaním vzorky tkaniva je to možné (biopsia a pod.).

Vznik rakoviny je spôsobený tým, čím sú zapríčinené mutácie. A nevhodným životným štýlom. A k tomu navyše, dostávame sa k hlavnej téme knihy, rozhodujúcim faktorom: látková premena rakovinovej bunky a priamy vplyv výživy na jej rast.

Rakovinová bunka pokrýva svoje energetické potreby z glukózy. Aj normálna bunka. Ale na rozdiel od nej rakovinová pri tom nevyužíva kyslík, robí to teda anaeróbnou glykolýzou. Glukózu tak mení na kyselinu mliečnu. Tento mechanizmus je totožný u všetkých agresívnych rakovinových buniek, nezávisle na mieste kde v organizme rastú.

Urobí to vďaka aktivovaniu génu TKTL1. A to je ten moment premeny nezhubnej bunky na zhubnú. Tento aktivovaný gén je spoločný menovateľ u všetkých rakovinových buniek. Je v ňom zakódovaná tvorba enzýmu TKTL1. Podľa štúdií, čím viac buniek v nádore vykazovalo prítomnosť bielkoviny/enzýmu TKTL1 a čím vyššia bola ich koncentrácia, tým rýchlejšie pacienti umierali.

A práve Coy objavil tento gén. Má ho patentovaný. Vyvinul aj ním patentovaný krvný test EDIM-TKTL1. Ten kontroluje koncentráciu tých makrofágov v krvi, ktoré majú protilátky proti TKTL1. Makrofágy totiž ako biele krvinky putujú z krvi do tkaniva a tam požierajú aj nádorové bunky. Takéto potom obsahujú aj špecifické nádorové protilátky. Putujú nazad do krvi. Pozitívny nález upozorňuje na anaeróbnu látkovú výmenu v organizme, na agresívne rakovinové bunky, a zvýšené riziko metastáz.

Rozlíšenie:

  • Nezhubné = benígne nádorové bunky majú gén TKTL1 vypnutý. Glukóza (ale aj bielkoviny, tuky a ketolátky) sa v nich oxiduje (aeróbne získavanie energie) tak ako v normálnych bunkách (tie dokážu získavať energiu aj anaeróbne v prípade nedostatku kyslíka, prioritne však aeróbne). Spotrebovávajú kyslík. Ich odpadové produkty sú neškodné: voda a oxid uhličitý.
  • Zhubné = malígne nádorové bunky. Keď nezhubné nádorové bunky majú nepretržite dostatok glukózy, tak prostredníctvom ďalších mutácii „vypnú“ gén oxidácie a naopak aktivujú gén TKTL1, hoci kyslíka majú dostatok. Takéto bunky sa stávajú zhubnými. Už nedokážu glukózu oxidovať. Energiu už získavajú jedine anaeróbne, vďaka vyrábanému enzýmu TKTL1. Glukózu teda fermentujú. Ich odpadový produkt je kyselina mliečna. Tá sa nachádza v okolí zhubných buniek vždy vo zvýšenej koncentrácii (objavil to Otto H. Warburg).

Tento anaeróbny rozklad glukózy je ale iný, ako ten dávno známy a bežný napr. vo svalovej bunke (Embeden-Meyerhofova dráha). Volá sa pentozový cyklus. Spoločný majú len výsledný produkt, kyselinu mliečnu.

Ide o zámerne vybraný spôsob získavania energie: hoci je k dispozícii kyslík, bunka si nevyberie oxidáciu ale fermentáciu. Na jednej strane síce spotrebuje výrazne viac glukózy (fermentácia je energeticky výrazne neefektívnejšia ako oxidácia), ale na druhej strane jej to prinesie veľké výhody:

  • netvoria sa kyslíkové radikály.

A hlavne, vyrábaná kyselina mliečna poslúži súčasne ako „meč“ aj „ochranný štíť“:

  • rozrušuje, teda rozleptáva okolité tkanivo. Okolie nádoru ma veľmi kyslé prostredie, len pH 2. Zdravé okolité bunky v tak kyslom prostredí spúšťajú svoju naprogramovanú smrť, „samovraždu“. Na druhej strane zhubné bunky majú tento mechanizmus vypnutý, ony teda žijú ďalej. Do takéhoto uvoľneného okolia sa tak zhubný nádor ešte ľahšie rozširuje = invazívny rast.
  • Tak kyslé prostredie ako pH 2 zároveň blokuje činnosť NK buniek (druh bielych krviniek). Tie sa sústavnými a zároveň neúspešnými útokmi na zhubné bunky v pre ne tak nehostinnom prostredí rýchlo vyčerpávajú a teda celý IS sa časom oslabí, utlmí.

Keď nádor prerastie k lymfatickej alebo krvnej cieve a rozruší aj jej stenu, môže sa šíriť ešte rýchlejšie ďalej, cez celý lymfatický alebo krvný obeh. Vytvorí tak metastázy v lymfatických uzlinách alebo vzdialených orgánoch tak, že v cieli usadenia do nich prerastie cez steny ciev. Cieľom môžu byť hoci aj kosti, kyselina mliečna dokáže rozpustíť aj kostné tkanivo.

Ožarovanie a chemoterapia môžu zničiť jedine zdravé alebo nezhubné nádorové bunky. Nie zhubné. Po každom ďalšom ožarovaní či chemoterapii sa zmení pomer v prospech anaeróbne žijúcich zhubných buniek. Tie sa tak môžu ešte ľahšie šíriť do stále voľnejšieho priestoru okolo nich, navyše sa tam už nemusia deliť o glukózu s bunkami, ktoré sa takýmito terapiami zničili.

Zhubná bunka potrebuje pri fermentácii až 20-30x viac glukózy ako potrebujú pri oxidácii bunky normálna alebo nezhubná. Stala sa tak oveľa viac závislejšia priamo od glukózy. Prežije, iba ak jej bude mať dostatočný a sústavný prísun.

Ak sa zmenou výživy výrazne zredukuje prísun glukózy:

  • mladé rakovinové bunky sú nútené znovu sa prepnúť na oxidáciu. Prežijú síce, ale stanú sa citlivými na bežné terapeutické postupy (zrejme myslí najmä ožarovanie a chemoterapiu).
  • staršie rakovinové bunky to už ale nedokážu, tie pri dôslednom nedostatku glukózy umierajú.

Zásoby

„Když musíme podávat vysoký fyzický výkon, zásobníky (glykogenu) se vyčerpají už asi po 30 minutách. To už po tisíciletí nestačí: aby naši předkové mohli navzdory prázdným glykogenovým zásobníkům podávat plný výkon, lovit, bojovat nebo prchat, bylo důležité moci čerpat energii i z jiných zdrojů. Když se glykogenové zásobníky vyprázdnily, energie se mohla uvolňovat jen spalováním tuků. Kdo neměl rezervy tuku, ten už výkon podávat nemohl.“

Nerozumiem, toto je argument pre uprednostňovanie tuku vo výžive? Veď napr. takému 60kg človeku stačí 1kg jeho telesného tuku na ubehnutie až 120km. Pritom môže mat v tele bežne povedzme 9kg uloženého tuku. Pri podiele tuku v tele len 15%. Pri vyššom podiele má ešte väčšie zásoby tuku. A tukové zásoby použiteľné „po 30 minútach“ mal teda v tele určite každý náš predok. A na ich vytvorenie vôbec netreba prijímať len tuky, tvoria sa bežne aj zo sacharidov a bielkovín.

„Náš nejdůležitější sval (srdce) v zájmu přežití v průběhu evoluce koncentroval na získávání energie z tuku, který se v těle snadno ukládá… Vyskytují se v něm pouze nezhoubné tumory, jejichž růst je však převážně omezen na okrajové části srdce. Invazivní rakovina vycházející ze srdce nebyla dosud zaznamenána.“

Na začiatku knihy píše aj to, ako sa bunky srdca veľmi pomaly obnovuju a delia:

 „…se buňky, které tvoří srdce, obnovují jen velice nepatrně. U 25letých je to asi 1%, u 75letých jen 0,45% ročně.“

Už len tento fakt by možno mohol vysvetliť prečo v ňom nevznikajú primárne zhubné nádory. Nevysvetľuje to ale prečo v srdci nevznikajú ani metastázy.

Rakovina v živočíšnej ríši

Divo žijúce zvieratá netrpia na rakovinu. Za to vďačia tomu, že u nich hladina cukru v krvi nestúpa, nekolíše nad priemernú hodnotu. Poukázal na to pri 2 skupinách:

  • Prežúvavce. Síce žerú rastliny, obsahujúce prevažne vlákninu, čo sú sacharidy. Ale v ich (komplikovanom) tráviacom trakte sú to baktérie a iné organizmy ktoré dokážu rozložiť ináč nestráviteľnú vlákninu a buničinu a stráviť ju. „Sacharidy jsou totiž samy o sobě nestravitelné“. Prežúvavce teda nakoniec vlastne trávia nie sacharidy ale hlavne tieto v nich chované mikrozvieratká, čo sú vlastne hlavne bielkoviny a tuky.
  • Mäsožravce. Nežerú sacharidovú stravu takmer vôbec.

Naproti tomu „osobitný prípad“ človek (úvodzovky uviedol už autor) a domáce zvieratá umierajú na rakovinu. Pretože sú kŕmené aj, alebo prevažne, potravou obsahujúcou sacharidy, ako sú škrob a cukry (teda jednoduché sacharidy) a teda v ich krvi hladina glukózy a inzulínu po každom ich požití stúpa nad optimálnu úroveň.

Nerozumiem. Prečo spomenul len „krávy, koně, kozy a ovce“ a „divoké mačky“, ako príklady? Prečo sa vôbec, ani len okrajovo, nezmienil o k nám oveľa bližších primátoch? Či ešte vhodnejšie rovno o ľudoopoch? Veď so žiadnymi inými živočíchmi nemáme podobnejšiu anatómiu, tráviaci trakt a tak vysoký počet úplne rovnakých génov. Napríklad orangutan alebo šimpanz. Tie sa bežne živia ovocím, plným sacharidov, navyše jednoduchých (glukóza,…). A k tým „nestráviteľným sacharidom“: taká gorila horská sa podobne ako tie prežúvavce tiež živí takmer výhradne rastlinnou potravou (listy apod.). A hoci nemá komplikovaný tráviaci systém prežúvavcov, dokáže takú sacharidovú potravu stráviť. (Nevraviac o tom, že samozrejme mnohé sacharidy sú naopak extrémne ľahko stráviteľné, nechápem prečo uviedol tú nezmyselnú vetu.)

Nespomenul ich pretože by to nezapadlo do jeho teórie?

Možno keby nebol prehliadol tie ľudoopy, nebolo by mu napadlo tak narýchlo zovšeobecňovať a už by vznik rakoviny v živočíšnej ríši nebol zdôvodnil kolísaním glukózy v krvi z dôvodu príjmu prevažne sacharidovej potravy. Ale jednoducho tým, že keď žije živočích prirodzene, tak je zdravý, a keď neprirodzene, tak ochorie. A je jasné, že domáce zvieratá ako napr. kravy kŕmené obilím a šrotom z neho teda nežijú prirodzene svojmu druhu. Rovnako ako ani kravy kŕmené mäsom. Tie by tiež neboli zdravé, hoci by bolí kŕmené potravou nespôsobujúcou nárast glukózy a inzulínu v krvi.

Aby svoju teóriu zrejme ešte viac podporil, tak uviedol:

„ZAJÍMAVOST Krevní cukr a rakovina

Pri zkoumání způsobu výživy všech živočichů na naší planéte (rozumej minimálne 1 milión, podľa tých šiestich deviatok) sa zistilo, že více než 99,9999 % s(rozumej 999 tisíc a 999 živočíchov, ten zvyšný 1 do milióna bude zrejme ten „osobitý“) sa živí tak, že u nich po příjmu potravy nedochází k významnému nárastu krevního cukru a vylučování inzulínu. Žádný z živočichů, ktorý sa týmto způsobem stravuje, neumírá na rakovinu.“

Všetkých živočíchov na planéte je milión? Zrejme myslel druhov. Tak tých je teda milión? Práve milión?

Zhrnul štúdie robené na milión rôznych druhoch živočíchov? To muselo dať ale veľa práce čo i len prečítať závery nejakých sumárnych metaštúdíi alebo aspoň učebníc…

Ako biológ určite vie, čo je živočích. Myslím, že asi všetky druhy rýb, hmyzu, vtákov, plazov, cicavcov,… U všetkých tých, ktoré sa kŕmia aj sacharidovou stravou, naozaj niekto kontroloval zmenu hladiny cukru a inzulínu v krvi? A on sa k tým výsledkom dostal a prečítal ich? Teda aj u včiel, motýľov, červíkov v ovocí, kolibríkov, papagájov, netopierov, prasiat, medveďov, rôznych druhov opíc a ľudoopov…? Škoda že nespomenul divožijúce ľudoopy. A to, ako je to so zmenou glukózy a inzulínu u nich. A či už je tá zmena výrazná alebo nie, prečo oni na rakovinu netrpia.

Keby nadpis tejto „zaujimavosti“ bol zakončil s !“, či lepšie „!!“ až „!!!“, asi by som rámik prehliadol a ignoroval tak ako článok za bežným nadpisom na prvej strane bulvárnych novín.

„Dnes se o mase, hlavně ‚červeném‘ – tedy o hovězím a vepřovém mase, často tvrdí, že představuje zdravotní riziko… Kdyby červené maso bylo nezdravé, musely by mít zdravotní problémy všechny velké kočkovité šelmy, jako lvi, leopardi nebo gepardi. Ty se přece většinou živí červeným masem.“

Ach, ešte horšie. Pritom on je biológ. Keďže červené mäso zjavne prospieva mačkovitým šelmám, tak nemôže škodiť iným živočíchom? Ľuďom ani bylinožravcom? Poriadne to mieša.

Pri zlej výžive (teda keď sa vstrebáva veľa glukózy z tráviaceho traktu do krvi) sa spočiatku organizmu darí udržiavať konštantnú hladinu cukru v krvi, inzulín znovu a znovu vtláča glukózu do buniek. Tie aby sa chránili pred prasknutím, sťahujú receptory inzulínu a vzniká inzulínová rezistencia. Cukor sa „odstraňuje“ do tukových tkanív. Ale cukor sa už nedostáva do buniek a preto slinivka sa pokúša vyrábať stále viac a viac inzulínu. „Její boj je však beznadějný – a vzniká diabetes 2. typu, příčina problému s cukrovkou tkví v nadměrné konzumaci stravy s vysokým obsahem cukru a škrobů.“ Nasleduje liečba podávaním inzulínu.

Ale z praxe vieme, že napríklad tí Aziati prejedajúci sa ryžou (samý škrob) sa k žiadnej inzulínovej rezistencii a následne ani cukrovke neprejedia. Podobne frutariáni (máloktorá iná diéta obsahuje viac jednoduchých sacharidov teda cukrov ako tá ich). Prijímajú kľudne aj vyše 600g sacharidov (a to je až 10 krát viac ako autorom odporúčaný limit), každý deň, dlhodobo.

A naopak, cukrovka postihuje bežne tých, ktorý majú v strave podstatne menej sacharidov ako oni, zároveň ale spolu s výrazným množstvom tukov (a s ďalšími odlišnosťami od výživy spomínaných Aziatov či frutariánov).

U frutariánov teda rozhodne žiadne sťahovanie receptorov z dôvodu vysokosacharidovej diéty nenastáva. Presvedčili/presvedčia sa na sebe ľahko tí, ktorí prijímali/prijímajú v strave nadpriemerné množstvo ovocia a dali/dávajú si na zdrav. prehliadke kontrolovať hladinu cukru v krvi príp. aj inzulínu.

A navyše, cukrovka typu II sa dá ľahko vyliečiť hoci aj na strave s veľmi vysokým „vysokým obsahem cukru a škrobů“:

  • Napr. na Pritikinovej diéte (to je hlavne samé varené obilie, a potom zelovoc): Napr. Dr. James Anderson, z University of Kentucky Medical Center používal túto diétu počas 6 rokov a úspešne ňou liečil cukrovku. Tvrdil: „S takýmto prístupom 80% všetkých diabetikov v tejto krajine sa môže úplne vyliečit do 30 – 90 dní.
  • Alebo na Gersonovej diéte (čerstvé ovocie a šťava z neho, zelenina čerstvá, v šťavách alebo varená, obilie, pečené zemiaky), podľa http://gerson.org/gerpress/gerson-brochure-2/, ktorá je úspešná v liečbe všetkých civilizačných ochorení. Z cukrovky sa konkrétne na nej vyliečil napr. aj držiteľ dvoch Nobelových cien Dr. Albert Schweitzer.

Autor, keď už, tak uprednostňuje fruktózu pred glukózou. A je proti ovociu ako takému, kvôli obsahu glukózy:

„ZDRAVÁ SLADKOST Z OVOCE?

… ve většině druhů ovoce je kromě ‚zdravého‘ ovocného cukru (teda fruktózy) i spousta glukózy (hroznového cukru). Moderní odrůdy jablek dokonce obsahují více glukózy než fruktózy. Hlavně sladké druhy ovoce, jako hroznové víno, obsahují skoro samou glukózu. Pro připomenutí: glukóza (hroznový cukr) odpovídá za rychlý vzestup hladiny krevního cukru a představuje palivo pro agresivní rakovinové buňky.“

Človek ma potrebu 2mg glukózy na kg svojej hmotnosti za minútu. 75kg človek teda 7-10g krvného cukru za hodinu. Keby teda jedlom prijímal 1g glukózy každých 10 minút, mal by v krvi úplne ustálenú hladinu cukru.

Odporúča všetkým, o to viac tým s rakovinou, prijímať v strave najviac 1g sacharidov na kg telesnej hmotnosti a deň, teda pri hmotnosti 60kg to zodpovedá najviac 60g sacharidov za deň (ketogénna strava). A čo najviac rozdelených počas dňa, v jednom jedle najviac 40g. A vždy keď sa len dá, prijímať ich spolu s tukmi alebo bielkovinami (vtedy sa pomalšie dostavajú do krvi). Namiesto varených zemiakov radšej vyprážané hranolky. Alebo škrobovité prílohy nechať po uvarení pred zjedením najskôr vychladnúť (a potom hoci aj znova prihriať). Majú vtedy menší glykemický index (GI) ako čerstvo uvarené, lebo 12% škrobu sa zmení na škrobové lepidlo, ktoré už enzýmy nedokážu rozštiepiť. Ale hlavne jedlám obsahujúcim veľa sacharidov sa treba úplne vyhýbať.

A aj to dokladá, zrejme spolu so spoluautorkou M. Franzovou, v druhej časti knihy, s receptami. To je mix všetkého možného, prevažne vareného a pečeného, bežne z polotovarov. Odporúčajú napr. rôzne oleje alebo rôzne namiešané zmesi ako „Zdravá zmes vláknina v prášku“, „Vlákninový prášok bohatý na bielkoviny“, „Bielkoviny v prášku (mliečna alebo sójová)“,…

Čo sa tyká kombinovania, ich prístup vyzerá byť úplne opačný ako ten od Walkera apod. Tí tvrdia, že (hlavne denaturované koncentrované) potraviny, ak sa príliš divoko kombinujú, tak sa podstatne ťažšie trávia a zbytočne dlhšie prechádzajú traktom a následne škodia. Počas tej doby sú sacharidy náchylné na kvasenie a bielkoviny na zahnívanie. Vznikajú tak vedľajšie škodlivé odpadové latky a dostavajú sa z tráviaceho traktu do krvi, pečene/játra a prípadne následne do celého organizmu. Tie látky je nutné najskôr odbúrať v pečeni/obličkách a enzýmami prerobiť na menej jedovaté a potom transportovať a vylúčiť z tela.

Coy s Franzovou naopak kombinujú, zdá sa, čo najviac, a Coy to zdôvodňuje čo najpomalším a najustálenejším prestupom glukózy do krvi. Možno to ale v prípade jeho obmedzenia (len max 1g sacharidov na 1kg denne) nespôsobuje až také problémy.

Potraviny delia do 3 skupín:

  • Zelené“ sú tie najvhodnejšie pre protirakovinovú diétu. Napr. mäso, vnútornosti, slanina, masť, loj, vajcia, syry, maslo, smotana a výrobky z nich vrátane údenín, klobás, salám, viedenských párkov,.. Oleje, margaríny. Drvivá väčšina zeleniny. Z ovocia len citróny. Sójová omáčka.
  • Žlté“ iba možno jesť iba v obmedzených množstvách (strážiť si celkový denný prijem sacharidov v strave). Väčšina ovocia. Zo zeleniny cvikla, mrkva, tekvica  (po česky dýně). Orechy a semená. Nejaké obilniny ako jačmeň, pohánka, quinoa, proso, raž/žito, ovos. Šošovica/čočka.
  • Červené“ – tým sa treba vyhýbať. Zemiaky/brambory, kukurica. Orechy kešu. Cícer/cizrna, fazuľa, hrach. Ryža, pšenica. Hrozno, banány, figy, datle a každé sušené ovocie.

Iné faktory

„neexistují žádné vědecké důkazy o tom, že psychické faktory podporují, nebo dokonce vyvolávají vznik rakovinových buněk.“ A neskôr, rozvláčne odporúča…, no, homeopatiu.

Pochybujem stále viac. To stále čítam Coya, toho výskumníka?

CELKOVÝ DOJEM:

Coy svoju hypotézu popísal slušne. V peknej farebnej knihe, s obrázkami, rámikmi.

Škoda že bez jediného odkazu, na základe ktorých by sa dali v prípade potreby zvedavejšieho čitateľa ľahšie overiť niektoré jeho tvrdenia. Pre porovnanie vedec C. Campbell sa vo svojej takisto populárne napísanej knihe Čínska štúdia odvoláva na vyše 750 iných štúdií a kníh, vrátane uvedenia roku vydania a na ktorých stranách daný článok vyšiel.

Lebo niektoré Coyove tvrdenia sa mi zdajú, mierne povedané, zavádzajúce. Alebo prispôsobené tak, aby mu pomohli podporiť jeho hypotézu o vplyve sacharidov vo výžive na vznik rakoviny či cukrovky. Napríklad:

  • Píše o trávu žerúcich KOZÁCH s komplikovaným tráviacim traktom a nespomenul napr. nám ĽUĎOM oveľa podobnejšie orangutany s rovnakým traktom ako máme my, žerúce samú vysokosacharidovú stravu…
  • Tvrdí, že červené mäso je pre ĽUDÍ zdravé, obhajujúc sa zvláštnym výrokom: „keby bolo nezdravé, museli by mať zdrav. problémy všetky mačkovité ŠELMY. Tie sa predsa väčšinou živia červeným mäsom“… Nemiestne prirovnanie, podobne sa dá „zdôvodniť“ asi hocijaký nezmysel.
  • Uviedol „zaujímavosť“ o šiestich deviatkách: 99,9999%…
  • Spomína, že neexistuje štúdia potvrdzujúca vplyv PSYCH. FAKTOROV na rakovinu a zároveň odporúča a popisuje princíp HOMEOPATIE…

Nič z toho by som od výskumníka a biológa v jednom vôbec nečakal. Naozaj neviem, čo si mám o tom myslieť.

Príčina vzniku rakoviny

Nepresvedčil ma o tej ním popísanej. Ak som ho dobre pochopil, zjednodušene sa dá zhrnúť asi takto:

  1. 1.       nadbytok sacharidov v strave
  2. 2.       trvalý nadmerný prísun glukózy do krvi
  3. 3.       aktivácia génu TKTL1, hoci bunka má dostatok kyslíka
  4. 4.       nezhubné bunky v nádore sa zvrhnú na zhubné

Jeho práca sa zameriava hlavne až na zvrhnutie nezhubnej bunky na zhubnú a na látkovú výmenu zhubnej (teda rakovinovej) bunky. Skoro vôbec sa nezameriava na to, prečo vznikajú už tie ešte nezhubné nádory. A ak už predsa len vznikajú, tak prečo ich IS nestíha vyhľadávať a rozkladať.

Možno ak by nevznikali nezhubné nádory, alebo vznikali oveľa pomalšie a menej často, alebo tie už vzniknuté by oveľa ľahšie a rýchlejšie stíhali byt objavené a rozložené účinným IS-om na nejakej naozaj vhodnej strave, tak potom by nebolo treba riešiť nejakú látkovú výmenu následného zhubného nádoru. A ako ho „vyhladovať“ prechodom na ním odporúčanú ketogénnu stravu. Pretože ten by sa nemal z čoho vytvoriť. Alebo ak by sa aj mal z čhoho, nestihol by to. Lebo IS by stále v pohode stíhal rozkladať všetky nové nezhubné bunky ešte predtým, ako by tie mohli aktivovať svoj gén TKTL1. Ale ok, on sa teda sústredil až na tú zmenu a nasledujúcu látkovú výmenu.

Nepočul som o tom, že by nejaké populácie na vysokosacharidovej strave trpeli vo zvýšenej miere na rakovinu v porovnaní s inými. Napríklad tí v podhori Himalájí v Nepále, ktorí sú celý život len na (bielej) ryži so zeleninou, niekedy aj so šošovicou, a v sezóne aj s varenými zemiakmi. Na pohľad vyzerali veľmi zdravo (vyrysovaní, silní, s bielymi zubami), určite bez cukrovky, predpokladám že netrpeli ani na rakovinu. Na podobnej vysokosacharidovej strave sa myslím celkom dobre darilo aj inde vo svete (Hunzovia so 73% energie v sacharidoch, Papua Nová Guinea vraj s 94%, ďalej Tarahumarovia prevažne na kukurici, a potom tiež aj na quinoa).

Alebo napr. z výsledkov štúdie sledujúcej vzťah podielu tuku v strave a rakoviny prsníka v rôznych štátoch sveta Carroll KK professor at the University of Western Ontario in Canada, Braden LM, BellJA, et al. „Fat and cancer.“ Cancer 58 (1986): 1818–1825 vidno, že boli štáty (pred r. 1986), kde bol výskyt úmrtia v rovnakej vekovej skupine na rakovinu prsníka 30-40 kráť nižší (Thajsko, Salvador) ako v tých najhorších štátoch (Holandsko. Alebo potom v tesnom závese Dánsko, V. Británia, N. Zéland, Švajčiarsko, Írsko, Belgicko, USA). Pritom tie Thajky mali v strave v priemere len asi okolo 27g tuku/deň, zatiaľ čo Dánky takmer 6 kráť viac, okolo 160g (=1440kcal). Thajky teda na vysokosacharidovej strave umierali výrazne menej na rakovinu prsníka ako Holanďanky, ktoré mali v strave sacharidov oveľa menej. Predpokladám, že strava v Thajsku bola vtedy ešte jednoduchšia ako dnes, teda tvorila ju zrejme ešte viac hlavne varená biela ryža a zelenina ako je tomu dnes, keď aj oni sú o niečo bohatší a jedia viac živočíšnych potravín (bielkoviny a tuky).

Myslím si len, že keby mal Coy pravdu v tom, že rakovinu spôsobujú primárne škroby a cukry v strave, tak graf by vyzeral nejako ináč. Veď ryžu má medzi červenými potravinami. Však aj obsahuje skoro samý škrob, 86-92% energie je v sacharidoch, glykemický index varenej je GI = 89 (ref. glukóza = 100). V hnedej ryži je „len“ 85% sacharidov. Z tak veľkého množstva rýchlo sa vstrebávajúcej glukózy do krvi predsa podľa Coya mali tie Thajky (prip. Salvadorčanky atď.) umierať na tú rakovinu viac, ako ženy inde vo svete, nie? Ony však naopak umierali menej. Oveľa menej ako Holanďanky (na syroch apod.).

Verí niekto, že človeka na nizkosacharidovej katogénnej diéte napr. údeno – slaninovo – klobásovo –syrokrémove j-… nepostihne rakovina? Lebo obsahuje tak málo sacharidov, do 60g/deň? A teda gén TKTL1 sa u nich nemá ako aktivovať, a nezhubné bunky sa tak nemôžu stať zhubnými?

Obavám sa, že také jednoduché to nie je.

Coy píše: „Warburg objevil, že rakovinové buňky nespalují glukózu na vodu a oxid uhličitý, ale fermentují  ji na kyselinu mléčnou, ačkoli mají dostatek kyslíku k jejímu normálnímu spalování.“

Štandardne bez odkazu, neviem overiť.

Čo som našiel, tak Warburg vraj v prednáške/kniheThe Prime Cause and Prevention of Cancer spomína: „príčina rakoviny už nie je záhadou, vieme že sa vyskytne kedykoľvek akejkoľvek bunke odoprieme 60% potrebného kyslíka

Na tej prvej uvedenej stránke sa tiež píše:

Pridusená bunka aby prežila, začne časť energie získavať fermentáciou. Pretože sústavne fermentujúca bunka nedokáže plniť svoje špecifické funkcie ani efektívne ďalej komunikovať s ostatnými zdravými bunkami, po nejakom čase v takomto stave sa môže zvrhnúť. Čím väčší podiel energie získava rakovinová bunka z fermentácie, tým rýchlejšie sa delí, tým je agresívnejšia. A naopak. Nedostatočné okysličovanie bunky môže byt spôsobené napr.:

  • Nahromadením karcinogénov a iných toxínov v bunke a v jej okolí, ktoré blokujú a následne zničia mechanizmy dýchania kyslíka bunkou (zrejme enzýmy zabezpečujúce okysličovanie)
  • Zhlukovatením červených krviniek, ktoré spomaľuje prietok krvi a sťažuje krvi pretiecť s kyslíkom cez kapiláry a zásobiť ním bunky (tie najtenšie koncové kapiláry majú šírku myslím len presne takú, aká je šírka jednej červenej krvinky).
  • Nedostatkom vhodných stavebných blokov pre steny buniek ako sú esenciálne mastné kyseliny omega3.

A podľa The Prime Cause and Prevention of Cancer, Dr. Otto Warburg, Lecture delivered to Nobel Laureates on June 30, 1966 at Lindau, Lake Constance, Germany sa Warburg na prednáške v 1966 vyjadril, že akejkoľvek rakovine sa možno vyhnúť, pokiaľ dýchanie buniek zostane nepostihnuté:

„It is indisputable that all cancer could be prevented if the respiration of body cells were kept intact.“

A na druhej strane, že rakovina sa dá vyvolať „pridusením“ bunky, podľa: The Prime Cause and Prevention of Cancer with two prefaces on prevention, Revised lecture at the meeting of the Nobel-Laureates on June 30, 1966 at Lindau, Lake Constance, Germany:

„We find by such experiments that 35 percent inhibition of oxygen respiration already suffices to bring about such a transformation during cell growth**). Oxygen pressures that inhibit respiration 35 percent can occur at the end of blood capillaries in living animals, so that the possibility arises that cancer may result when too low oxygen pressures occur during cell growth in animal bodies.“

V širšom kontexte sa tomu venovali viacerí, Ross Horne spomína vo svojej knihe krátko týchto:

  • V 1947 Dr F. Windesch dokázal, že keď pridusil normálne bunky, stali sa rakovinovými.
  • Potvrdili to v 1953 Dr Goldblatt a Dr Cameron.
  • Dr H.A. Schweigart objavil, že rakovinové bunky sú vždy bez dostatočného prístupu ku kyslíku.
  • Dr W. Spencer Way napísal v 1951, že …“ toto potvrdzuje objavy Fischera, ktorý držal myš s rakovinou v komore pod tlakom 2 atmosfér po dobu 14 hodín a tak ju vyliečil z rakoviny.“
  • Dr Otto Warburg, dve Nobelove ceny, biochemik, v 1955 vyhlásil, že celoživotný výskum ho presvedčil, že rakovina je spôsobená nedostatkom dostupného kyslíka pre bunky.

Obe teórie príčiny rakoviny sú na pohľad protirečiace:

  • „Warburgova“: nedostatok kyslíka (následne  asi aj enzýmov) na oxidáciu glukózy (ak je pravda čo sa vyššie píše, že vyhlasoval)
  • Coyova: veľký podiel sacharidov v strave (nad 1g sacharidov na 1kg váhy) spôsobí aktivovanie génu TKTL1 hoci kyslíka majú bunky dostatok.

Neviem, na čom sa (neskorší) páni biológovia po nich nakoniec zhodli ako to teda v skutočnosti je.

Liečba rakoviny

Zaujímavý prístup. Ak Coy, alebo niekto iný spíše výsledky konkrétnych pacientov (vy)liečených takouto výživou do nejakej štúdie, či aspoň knihy podobnej tej, akú napísal dávno Gerson detailne o svojich 50 rakovinových pacientoch, zväčša terminálnych, vrátane chorobopisov, veľmi to asi každého poteší. Rád si prečítam. Som tomu otvorený. Bol by to krásny potvrdený objav, zrazu by sa dali úspešne liečiť ľudia len jednoduchým vyhýbaním sa sacharidom v strave. Naproti tomu je Gersonova kúra veľmi náročná: je nutná veľmi tvrdá disciplína, veľa procedúr, veľmi často, každý deň, organický zelovoc, nízkootáčkový šnekový odšťavovač,..) A pritom by to šlo takou chutnou stravou: nejaká nekoreňová zelenina a k nej údené klobásky s chrenom, párky s horčicou, pečeňové paštéty, hemendexy a všetky tie úžasné syry sveta, tiež rôzne chleby a koláče a pizzy zo zmesi špeciálnej chutnej vysokotučnej múky, horká čokoláda,… Kuchárska časť knihy ma okrem receptov aj fotografie, všetky nádherné. Príslušná kapitola má podnadpis „Pôžitok je dovolený“. A inde: „Když omezíte přísun cukru na rozumnou míru,máte velice snadnou a přitom efektivní možnost pozitivně ovlivnit své zdraví i věk. Nemusíte se kvůli tomu vzdávat dobrého jídla.“

Zhrnutie

Proti autorovi nemám vôbec nič. A ani najmenej nevadí, že vlastni nejaké patenty a na nich postavené a používané diagnostické metódy. Šikovným patrí svet, následná odmena z príjmu po ich využití v praxi je zaslúžená. Ponúka ich na stránke http://www.tavarlin.de/, na ktorej predáva aj galaktózu, müsli, špeciálny chlieb a iné denaturované potraviny.

Len ma nepresvedčil v opise príčiny vzniku rakoviny. Následne som stále skeptický k zdôvodneniu fungovania jeho liečebnej diéty, možno neprávom. A možno som si zvolil len zlú knihu o katogénnej diéte. Iný autor by bol pre mňa možno vieryhodnejší.

Osobne. Všeobecne, čo sa tyká výživy, sa mne viac ako táto kniha, zdajú práce Dr. H. Sheltona, Dr.med. M. Gersona, Dr. E. Howella. A určite skôr nespracovaná (vitariánska) strava ako spracovaná (varená, či ináč denaturovaná). Pozostávajúca hlavne zo zelovocu a potom orechov a semien. Zo živočíšnych nedenaturovaných potravín mi chutia ešte žĺtka domácich vajec a surový rozmrazený trochu odležaný divoký losos. Ale s použitím soli, korenín a iných prísad mi samozrejme chutí takmer všetko. Ak je to navyše nejako tepelne upravené tak úplne všetko. Vrátane bachora z kravy a býčích semenníkov, ako zvyknem dodať. Držky/dršťky jednoznačne a som si istý že aj býčie žľazy, hoci tie som nemal príležitosť ochutnať.

Ale to je len môj názor. Tak ako všetko kurzívou v celom článku. Pôvodne som po prečítaní knihy začal písať príspevok do vlákna, ale čoskoro videl, že sa nejako nebezpečne naťahuje. Tak som ho napísal bokom a rozšíril poriadne.

Jindro, Šárka, ravima, pripadne aj iní, ktorí ste knižku čítali, budem vďačný za reakcie. Prípadne za tie vaše názory na knihu.

Korektura: Gabrielik

Autor: Dano


Komentáře ke článku


( Celý článek | Autor: vitarian development team)